Detail článku

Napriek zrozumiteľnému vysvetleniu, čo má byť schvaľované na valnom zhromaždení VVS, a že návrh na zvýšenie počtu členov dozornej rady o dvoch členov voleného zamestnancami vyplýva z diskusie s Odborovým zväzom DREVO LESY VODA – konkrétne zo snahy posilniť kontrolnú funkciu zamestnancov- opoziční poslanci vydali vyhlásenie, v ktorom vyzvali akcionárov VVS: ,,Nepristupovať ku zmenám v dozornej rade spoločnosti, aj keď môžu byť návrhy argumentačne podložené“. Posilnenie pozície zamestnancov v dozornej rade akcionári nateraz skutočne nepodporili.

Aj o tejto téme, ale napríklad aj o tom, ako ľahko vláda zmenila priority a vodárenské spoločnosti prišli o eurofondy, hovorí predsedníčka Odborového zväzu DREVO, LESY, VODA Vlasta Szabová.

Akcionári VVS neschválili zvýšenie počtu zamestnancov v dozornej rade VVS? Ako to hodnotíte?

Prehrať bitku neznamená prehrať vojnu. Je smutné, že opäť v praxi projekt, ktorý bol pripravený za širokej konzultácie tých hlavných stakeholderov, ktoré majú čo vyjadriť sa k takémuto projektu, ako je jednak posilnenie zastúpenia zamestnancov v dozornej rade, prípadne s tým súvisiace kompetencie a právomoci, že jednoducho uprednostnili populizmus pred zdravým rozumom.

Pretože ten projekt alebo ten systém väčšieho zapojenia zamestnancov do riadenia, do rozhodovania, do kontroly spoločnosti bol predkladaný ako výsledok toho, že zamestnanci chcú prijať aj zodpovednosť za to, čo sa v spoločnosti deje a mať možnosť to ovplyvniť, pretože na základe doterajšej spolupráce zamestnancov a vedenia spoločnosti, či už Východoslovenskej vodárenskej alebo ostatných, sa nám vďaka tomu, že zamestnancov lepšie poznajú, ten výkon, kde je problém, manažment spoločnosti, pokiaľ je schopný, dokáže ihneď zareagovať, nastaviť procesy alebo odstrániť problém.

Takže je mi to ľúto, ale nemyslím si, že by nás to malo demotivovať. Ja pevne verím, že príde čas, keď zvíťazí zdravý rozum a konečne o veciach budú rozhodovať ľudia, ktorí tomu rozumejú a tí, ktorí majú právo o tom rozhodnúť na úrovni vodárenskej spoločnosti, myslím akcionári, skôr budú brať odborné argumenty ako populistické vyjadrenia.

Projektu ako posilniť účasť zamestnancov na riadení firmy prostredníctvom zastúpenia v dozornej rade v rovnováhe beriem aj z odborného hľadiska správneho ako veľmi významný a veľmi zaujímavý a myslím si, že v praxi projekt, ktorý dokáže priniesť výsledky. Nie je v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky, nie je v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je viazaná Slovenska republika.

Práve naopak, na ľudí, ktorí sa do niečoho takého odvážneho pustili, by mali byť tí akcionári hrdí a skôr sa viacej pýtať a až potom rozhodovať.

V Košiciach majú v krátkom čase prísť veľké investície, ako je napríklad Volvo, ktoré budú mať veľkú potrebu zamestnancov. Vodárňam však regulácia určuje aj maximálne platy zamestnancov, s ktorými ťažko môžu konkurovať na trhu práce. Mohli benefity napr. zamestnanecké akcie, zamestnanecká pokladňa vodárňam pomôcť v tejto situácii udržať si zamestnancov?

Zo svojej niekoľkoročnej skúsenosti viem potvrdiť, že najlepšou odmenou a motiváciou pre zamestnanca je jeho mzda. A preto si myslím, že samozrejme všetko, čo je naviac, môže slúžiť ako motivačný prostriedok na zotrvanie u zamestnávateľa. Ale myslím si, že v prvom rade by sa mala spoločnosť sústrediť na hľadanie možnosti a spôsobu, ako zvýšiť mzdy zamestnancov.

Viem, že nie je to čisto v jej kompetencii, pretože naráža na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý v rámci ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vstupujú do vzorca pre výpočet vodného a stočného, odmieta alebo respektíve nechce pristúpiť, aby výsledky kolektívneho vyjednávania boli zohľadnené vlastne v cene vody.

Čo sa týka tých ostatných, ako ste spomínali, zamestnanecká pokladňa, poprípade skôr taký až vizionársky projekt získavania akcií, aj keď legislatíva SR neumožňuje, aby fyzické osoby vlastnili akcie, ale určite spôsob, o akom uvažuje Klub akcionárov, to znamená v podobe virtuálnych zamestnaneckých akcií a následného profitu, by mohlo vyriešiť časti ten handicap medzi nízkymi mzdami a čistým príjmom zamestnanca v podobe vlastne vyplácania tých podielov na hospodárskom výsledku.

Štát presunul na vodárenské spoločnosti starostlivosť o vodárenskú infraštruktúru, ale nedal im na to zdroj a vďaka regulácii ani možnosť, aby si tieto zdroje zarobili. Ako sa podľa Vás dá takáto situácia riešiť?

V prvom rade musím uviesť, že štát sa nemôže zbaviť toho, že rokmi zanedbávaný vstup alebo ingerencia štátu v súvislosti s obnovou infraštruktúry vodárenských spoločností je daná čisto na vodárenské spoločnosti.

Jednoducho zo svojej praxe viem povedať príklad, kde vďaka laxnému prístupu vlády prišli nielen Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ale aj ostatné o významný zdroj financií, ktorý práve mohli použiť nám teda tú reštrukturalizáciu alebo obnovu infraštruktúry.

V čase, keď bol v podmienkach Slovenskej republiky schvaľovaný plán obnovy a rozvoja, kde bola šanca získať prostriedky z eurofondov, V tej dobe predseda vlády sa dostal k podkladom z vodárenských spoločností, kde predstavili vysúťažené podklady na dodávateľov stavby čistiarní odpadových vôd. Bolo to v októbri s tým, že ukazoval na tlačovej konferencii, kde som bola aj prítomná, že keď takto budú spoločnosti mať pripravené projekty, budú sa čerpať eurofondy jedna radosť k plánu obnovy prostriedky.
Vo februári, keď sme mali rokovanie hospodárskej a sociálnej rady a bol predložený teda na rokovanie plán, zrazu tam nebola žiadna vodárenská spoločnosť. Pretože vláda prehodnotila priority.

Ale ja si myslím, že pokiaľ je v ústave Slovenskej republiky garantovaná povinnosť alebo záväzok štátu zabezpečovať distribúciu a dodávku bezpečnej pitnej vody pre obyvateľstvo, tak to určite nemôže nahradiť žiadna iná priorita.

Takže v tomto sa stala prvá výrazná chyba, kde skutočne sa mohli hneď čerpať prostriedky.
Čo sa týka iných alebo ďalších možností, to, čo som už vravela v prvom rade, treba zintenzívniť komunikáciu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Je to vo svojej podstate nezávislý orgán, ale práve tú svoju nezávislosť by mal deklarovať na tom, že tie regulované subjekty riadi, usmerňuje a do veľkej miery zasahuje do hospodárenia a vôbec do výkonu cez tie svoje reštrikcie alebo obmedzenia a zamerať sa na porovnanie, prečo je situácia v sektore elektrina, plyn, para taká a vodárenské spoločnosti sú, kde sú úplne na chvoste.

Myslím si, že nie je to otázka lobbingu, ale je to otázka toho, že pokiaľ je človek znalý prostredia, disponuje k vlastne tým odborným backgroundom, tak dokáže vyhodnotiť potrebu tých vodárenských spoločností.

No a potom samozrejme štát aj cez Ministerstvo investičného rozvoja a informatizácie dokáže vytvoriť priestor na základe vyhlásených výziev, do ktorého sa môžu zapojiť aj obchodné spoločnosti z tohto sektora.