Detail článku

Od nástupu nového vedenia VVS sme svedkami mnohých zmien, ktoré môžeme označiť za skutočne revolučné. Kompletná zmena financovania spoločnosti VVS je jednou z nich. Ako tieto zmeny ovplyvnia budúcnosť vodárenskej infraštruktúry na východnom Slovensku? Podrobnejšie o tejto téme hovorí v rozhovore Daniel Kratky, člen predstavenstva VVS a podpredseda správnej rady Klubu akcionárov VVS.

Sme svedkami novej éry VVS?

Možno by som nepovedal, že sme svedkami novej éry, pretože VVS nie je nová spoločnosť a na trhu sa za svojich 20 rokov existencie zapísala nezmazateľným písmom, ale pokiaľ hovoríme o novom financovaní a nových rozvojových aktivitách, tak samozrejme tieto zmeny by nemohli nastať za predpokladu, že nemáte jasnú víziu, kam spoločnosť chcete posunúť. V tomto prípade nám akcionári už v roku 2022 dali jasný mandát a jasne zadefinovali, kde by si svoju spoločnosť chceli predstavovať za niekoľko rokov. Po druhé, potrebujete mať kvalifikované ľudské zdroje, no a potrebujete mať finančné zdroje na financovanie týchto rozvojových aktivít. Nám vzťahom so Slovenskou sporiteľňou sa podarilo naplniť ten tretí predpoklad, kde financovanie od Slovenskej sporiteľne nám vytvára finančné rámce a dáva nám krv do žíl práve na realizovanie týchto rozvojových aktivít.

Prečo bolo potrebné alebo užitočné kompletne zmeniť financovanie vodární?

Je to dané stratégiou rozvoja a tým, ako je tá stratégia zložitá, do akých smerov zasahuje, pretože pokiaľ hovoríme o financovaní nejakých simplexných zámerov, tak samozrejme tam si vystačíte so štandardným prístupom štandardných bánk. Ale pokiaľ chcete implementovať takú stratégiu rozvoja spoločnosti, ktorou nás poverili akcionári, ktorá je naozaj pomerne košatá a vyžaduje značne neortodoxný, alebo nerutinný prístup zo strany bánk, tak bolo potrebné diskutovať s viacerými bankami o tom, ktorá z bánk nás v tejto našej stratégii je schopná podporiť v takom rozsahu. Slovenská sporiteľňa práve bola tou bankou, ktorá nám poskytla podmienky alebo ktorá nás bola pripravená financovať vo všetkých tých aspektoch, ktoré sme s bankami komunikovali. To, že sme zmenili spôsob financovania a to, že sme vzťahy s niektorými bankami ukončili, je úplne prirodzené. Tieto banky nás podporovali počas prvých 20 rokov našej existencie a v nasledujúcom období budeme spolupracovať primárne so Slovenskou sporiteľňou, ktorá nám poskytuje predpoklady na to, aby sme naozaj stratégiu rozvoja vedeli implementovať v praxi.

Čo nám prinesie takáto spolupráca so Slovenskou sporiteľňou?

Od spolupráce so Slovenskou sporiteľňou očakávame veľa. A veríme, že to isté očakáva aj Slovenská sporiteľňa. Zas sa vrátim ku stratégii rozvoja Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, pretože práve na stratégiu rozvoja a na jednotlivé míľniky, ktoré nás čakajú, vy musíte prispôsobiť jednak ľudské zdroje, ktoré tie míľniky majú implementovať, ale ako som povedal, musíte prispôsobiť aj spôsob financovania. V Slovenskej sporiteľni sme našli partnera, ktorý vie všetky tieto naše požiadavky, alebo potreby, alebo typy financovania, ktoré budeme potrebovať, jednoducho nájsť. Takže toto je ten základný dôvod. Vrátim sa len ku našej emisii dlhopisov Voda spieva I. Táto spolupráca, kde Slovenská sporiteľňa je administrátor a finančný poradca, v rámci tejto emisie nám dala isté záruky, lebo sme si mohli túto spoluprácu navzájom vyskúšať. A to, že sme tú spoluprácu povýšili na vyššiu úroveň, svedčí o tom, že obe strany našli už vo prvotnej spolupráci to, čo od tej spolupráce očakávali.

V tlačovej správe avizujete novú emisiu zelených dlhopisov, ktorú chcete uviesť na trh už začiatkom nového roka. Dá sa o nej už povedať niečo viac? Pre koho budú tieto dlhopisy určené a o aký objem pôjde?

Pokiaľ hovoríme o emisii zelených dlhopisov, táto emisia vychádza z potrieb, ktoré na vodárenské spoločnosti naprieč celou EÚ bude klásť Európska stratégia odolnosti vo veci vody, ktorá veľmi silno akcentuje potrebu zapojenia privátneho sektoru, privátnych investícií, inštitucionálnych investorov, ale aj emisií zelených a modrých dlhopisov do financovania vodárenskej infraštruktúry. My sme na Slovensku jediná vodárenská spoločnosť, ktorá s dlhopismi na základe verejnej ponuky má reálnu skúsenosť. Predpokladám, že takto to bude aj v prípade emisie zelených vodárenských dlhopisov, kde dnes EÚ v rámci Green Bond standard už má isté konkrétne regulačné rámce, ktoré môžu byť označované za emisie zelených dlhopisov. A opäť túto emisiu zelených dlhopisov budeme vydávať v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou, ktorá by mala byť v tomto prípade už aj aranžérom emisie zelených dlhopisov. Takže od tejto prvej emisie zelených dlhopisov očakávame, že vyšleme jednoznačný signál, že vieme robiť aj tieto zelené emisie dlhopisov. Táto emisia, na rozdiel od prvej emisie, bude určená už aj inštitucionálnym investorom a širokej verejnosti. Takže veríme, že tento objem zľahka upíšeme so slovenskými investormi. A je to pre nás ďalší kamienok do skladačky nášho dlhopisového programu garantovaných výnosov. Veríme, že neskončíme pri tejto prvej emisii zelených dlhopisov, ale je to len prvá v rade ďalších emisií zelených dlhopisov, ktoré chceme vydávať na financovanie vodárenskej infraštruktúry.

Nastavenie tejto spolupráce ste viedli konkrétne vy. Vy ste boli poverený nastavením, zostavením zmluvy a vedením tohto tímu. Ako to prebiehalo?

Treba upresniť, že ten tím, ktorý viedol toto nové financovanie, som koordinoval. Samozrejme, v rámci štruktúry VVS je to primárne téma, ktorá spadá pod gesciu ekonomickej riaditeľky, ktorá sa veľmi silno podpísala pod tento úspech a pod vzťah so Slovenskou sporiteľňou, za čo jej patrí moja vďaka. A v rámci mojej pozície som túto tému celú koordinoval ako ideovo, tak manažérsky a odborne. A ten tím bol naozaj široký, pretože sme museli zvládnuť viacero ekonomických, právnych, regulačných a iných aspektov, aby sme vôbec takéto financovanie dotiahli do úspešného konca.

To, že tuzemská banka, konkrétne Slovenská sporiteľňa, udelila 130 miliónový úver VVS, môže znamenať, že VVS prešla skutočne veľmi silnou analýzou. Je možné, že banka zistila a vyhodnotila, že VVS je naozaj stabilná spoločnosť? Ako to vidíte a vnímate vy napríklad v kontexte s útokmi z NKÚ?

Každá banka v EÚ predtým, než poskytuje svojmu klientovi nejaké financovanie, musí toho klienta podrobiť viacerým typom analýz nie len ekonomických a právnych, ale aj odvetvových. To, že tu hovoríme o financovaní v rozsahu 130 miliónov, čo je naozaj jeden z najvyšších objemov financovania za posledné roky v segmente vodárenstva na Slovensku, kládlo len o to väčšie požiadavky a nároky na tím Slovenskej sporiteľne, aby dôkladne vyhodnotil riziká sektoru ako takého, dôkladne vyhodnotil ekonomickú a právnu kondíciu našej spoločnosti, dôkladne sa zaoberal aj otázkami regulácie a samozrejme, že v tomto prípade sú na mieste aj vyhodnocovanie rôznych politických rizík, pretože tento objem financovania vzhľadom k štruktúram Slovenskej sporiteľne musel byť podporený samozrejme aj vedením celej Erste Group, takže vedenie Erste Group sa samozrejme, predpokladám, zaoberalo, alebo muselo zaoberať aj otázkami politických rizík. A môžem povedať, že tie rôzne difamačné vyjadrenia a tá antikampaň, ktorá tu bola vedená voči našej spoločnosti, vytvorila súbor otázok, na ktoré sme museli poskytnúť presvedčivé odpovede a jednoznačné vyjadrenia a uistenia Slovenskej sporiteľni aj vedeniu Erste o tom, že tieto vyjadrenia sú skôr v rovine difamačných výrokov, na ktoré sme adekvátne právne reagovali a že tieto politické riziká, ktoré tu boli proklamované zo strany niektorých predstaviteľov verejnej moci, nie sú rizikami reálnymi, ale sú len rizikami, ktoré dobre znejú v médiách a ktorými si títo predstavitelia robili len svoj vlastný politický marketing. Takže to, že sme to obhájili a ustáli a poskytli dostatočné vysvetlenia a odôvodnenia, hovorí aj o tom, že banka jednoznačne vníma tú deliacu čiaru medzi politickým marketingom a reálnou ekonomickou realitou.

Na čo budú použité financie z tohto úveru?

Financie z tohto úveru budú použité v prvom rade na refinancovanie existujúcich úverových stavov, ktoré dnes máme so slovenskými bankami. To je v prvom kroku. V druhom kroku na prevádzku, na investície do vodárenskej infraštruktúry a v treťom kroku na financovanie našich neregulovaných aktivít. To sme vnímali, že bola najzložitejšia časť negociácie o financovaní, na ktorom si možno vylámali zuby niektoré iné banky, ktoré potenciálne mali o takéto financovanie záujem.

Čo nové pripravujete v rámci investovania do vodárenskej infraštruktúry?

Predpokladám, že v štvrtom kvartáli tohto roka ohlásime verejnosti nový projekt investície do vodárenskej infraštruktúry, ktorý dnes zatiaľ na neformálnej rovine diskutujeme s Úradom vodárenského ombudsmana, ktorý vysiela isté signály o požiadavkách zo strany obcí na východnom Slovensku o predaji svojej vodárenskej infraštruktúry z dôvodu toho, že túto vodárenskú infraštruktúru vedia zložito prevádzkovať, alebo nemajú financovanie na investície do údržby a opravy tejto vodárenskej infraštruktúry a hľadajú spôsob, ako tú vodárenskú infraštruktúru predať samotnej VVS. Je takisto potrebné povedať, že VVS dnes už v desiatkách obcí prevádzkuje vodárenskú infraštruktúru a nevlastní ju na základe zmluvných vzťahov s danými obcami, čo vytvára komplikácie jednak na strane obcí, ale aj na strane vodárenskej spoločnosti. Nechcem zachádzať do nejakých veľkých podrobností ohľadom regulácie, ohľadom odpisov tej vodárenskej infraštruktúry, ale v každom prípade, ak tie prvotné indície Úradu vodárenského ombudsmana, alebo kancelárie vodárenského ombudsmana sa ukážu za validné, tak v takom prípade sa vedenie VVS bude veľmi seriózne zaoberať spustením projektu kúpy vodárenskej infraštruktúry od väčšiny obcí na východnom Slovensku, ktoré tú vodárenskú infraštruktúru vlastnia a chceli by ju VVS predať. Musíme si uvedomiť, že sa bavíme o niekde medzi 100 až 200 obcami na východnom a časti stredného Slovenska. Samozrejme, ten objem financovania, ktorý by sme na to potrebovali, je značný, ale aj v tejto téme veríme, že nám pomôže nová emisia zelených dlhopisov. Veríme, že presvedčíme aj náš investičný H2O FOND SICAV, aby sa pripojil k investíciám do tohto nášho projektu.

Je možné tvrdiť, že Slovenská sporiteľňa na základe vykonaných auditov a analýz urobila prácu už pre investorov alebo za investorov?

Ak máte na mysli to, či môžeme povedať, že Slovenská sporiteľňa testami, ktoré realizovala na viacerých úrovniach svojich oddelení, s výsledkom, že sme uzatvorili takúto významnú finančnú transakciu so Slovenskou sporiteľňou, či istým spôsobom dala odpoveď na rôzne pochybnosti, ktoré tu vo verejnom priestore zasievali predstavitelia verejnej moci, tak domnievam sa, že úplne jednoznačne, pretože nielen Slovenská sporiteľňa, ale akákoľvek iná relevantná banka na Slovensku disponuje dostatočným odborným potenciálom, aby bola schopná dať odpoveď na otázku ekonomických a právnych rizík, ktoré so sebou daný segment nesie, otázku rôznych legislatívnych rizík. A uvedomme si, že celé financovanie sme finalizovali v stave, kedy mala byť predložená do Národnej rady významná novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá samozrejme do istej miery mení pravidlá hry. Napriek tomu sme sa aj my, aj Slovenská sporiteľňa vedeli s týmto legislatívnym rizikom vysporiadať s úspešným záverom.