Detail článku

Komunikácia medzi samosprávou a vedením rezortu životného prostredia je dnes podľa predsedu ZMOS-u Jozefa Božika hraničná. Nie je vôľa prijať zmeny legislatívy predložené štátom.

Ako hodnotíte pripravované kroky Ministerstva životného prostredia v oblasti vodárenstva?

Názor kolegov zo ZMOS-u, ktorí sa angažujú, lebo nie každý zo ZMOS-u je v predstavenstve alebo dozornej rade vodárenskej spoločnosti, je momentálne negatívny vzhľadom na skúsenosti, ktoré máme so štátom. A teda nie je nejaká veľká vôľa prijímať túto legislatívu nejak špeciálne pozitívne. 
Na strane druhej,  budem hovoriť svoj vlastný názor, ak štát má záujem angažovať sa a vložiť peniaze do vodárenských spoločností na ich rozvoj, tak to si veľmi vážime a tým pádom môže štát mať aj svojich ľudí nominovaných do predstavenstiev a dozorných rád. Ale dnes je to ešte predčasné, lebo už viackrát sme sa stretli s rôznymi návrhmi a názormi a potom sa to upravovalo aj z hľadiska času a priestoru, aj v parlamente, to znamená, že ešte by som nerobil nejaké rýchle uzávery.

Keď ste spomenuli účasť štátu, Slovensko dnes čelí podaniu na Európskom dvore za nesplnenie svojich sľubov v oblasti vodárenstva, ktoré dal štát v prestupových rokovaniach a po vstupe do EÚ, že pripojí na vodovod a na kanalizáciu sídla s istým počtom obyvateľov, a doteraz to nesplnil. Čo to hovorí o štáte ako hospodárovi v oblasti vodárenstva, keď sa k takémuto niečomu zaviazal, a za viac ako 20 rokov nesplnil?

No je to taká dichotómia, že štát to vyriešil tým, že transformoval vodárenské spoločnosti a presunul ich na plecia miest a obcí a zároveň im od začiatku hádzal polená pod nohy cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, kde nebolo možné postupne upravovať cenu vodného a stočného tak, aby sa tvorili fondy, ktoré by umožňovali jednak rekonštrukciu jestvujúcich sietí vodovodov a kanalizácií a jej rozširovanie. To znamená, že skutočne tie vodárenské spoločnosti to majú veľmi ťažké a zložité. A až v súčasnosti, keď sa vyvíjajú také väčšie aktivity aj zo strany ZMOS-u v  symbióze s Asociáciou vodárenských spoločností, tak sa dejú parciálne úpravy a rozhodnutia, ktoré konečne po viac ako 20 rokoch začínajú istým spôsobom napomáhať  tomu, aby tam bola aspoň aká-taká rentabilita, pokiaľ ide o služby, ktoré ponúkajú vodárne a kanalizácie.

A pravdou je to, že áno, štát sa nestaral o vodovody a kanalizácie jednoducho dal to na plecia samosprávam, podobne ako dal na plecia samospráv školské budovy a iné a povedal, tu máte aj s modernizačným dlhom, peniaze nemáte a starajte sa ako viete.

A keď sme potrebovali, aby štát využil svoju ingerenciu v takých veľmi jednoduchých veciach, ako je činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a rešpektovanie toho, že aj odpisy pri nových vodovodoch realizovaných z európskych fondov sú veľmi dôležité, tak štát na to kašľal a žiaľbohu stalo sa teda to, že dlhodobo tie ceny, pokiaľ ide o vodné a stočné sú v takom režime, že nedokážu vygenerovať zdroje na to, aby sa sieť vodovodov a kanalizácií rekonštruovala a ďalej rozširovala.

Ako v tomto kontexte vnímate kritiku zo strany ministra životného prostredia, ktorý v parlamente napádal samosprávy a vodárenské spoločnosti, že nič nerobia a z toho, že táto infraštruktúra nie je, obviňoval samosprávy?

Myslím si, že takto obviňovať mestá a obce môže len človek, ktorý samospráve nerozumie, v samospráve nikdy nepôsobil, o samosprávu nemal asi ani veľký záujem.

Európska komisia dnes jednoznačne hovorí, že potreba investícií v oblasti vodárenstva je tak veľká, nielen na Slovensku, ale aj v Európe, že len z verejných zdrojov ju nebude možné financovať a že treba hľadať zdroje v súkromnom. Hovorí sa o modrých dlhopisoch, zelených dlhopisov a ďalších možnostiach investovania. Ako v tomto kontexte vnímať, že navrhovanou zmenou legislatívy chce teraz Ministerstvo životného prostredia vodárenským spoločnostiam zablokovať možnosť čerpania zdrojov cez dlhopisy a to tak,  že si štát chce vymedziť ročné predkupné právo na všetky cenné papiere, ktoré budú vodárne vydávať.

Verím, že i napriek tomu, že momentálne je situácia taká, že komunikácia medzi samosprávou  a vedením rezortu životného prostredia je teraz, povedal by som hraničná,  že predsa na konci zdravý rozum zvíťazí. A že sa obnoví taká tá štandardná, normálna komunikácia a vypočúvanie si navzájom argumentov práve preto, že verím, že na Slovensku je veľká časť politikov, ktorá si uvedomuje, že pilierom fungovania tohto štátu sú mestá a obce.