Detail článku

Národná rada Slovenskej republiky rokuje o návrhu novely zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Pri jeho obhajobe minister síce uznáva, že štát si roky neplní svoje záväzky a že cena vody je nastavená tak, že vodárenským spoločnostiam nestačí ani na obnovu infraštruktúry, nebráni mu to však útočiť na samosprávy a vodárenské spoločnosti. Namiesto nápravy regulácie cien reguluje práva samospráv a avizuje dokonca možnosť znárodnenia vodárenských spoločností.

,,Problém je, že už sme takmer 15 rokov po termínoch, ktoré sme si sami stanovili, čo je veľmi vážna vec a voči Slovensku je spustený infringement, ktorý z môjho pohľadu vie prebehnúť veľmi rýchlo, lebo ak sme sa raz zaviazali, že niečo bude do roku dvetisíc, ja neviem pätnásť, a nie je, tak ťažko tam argumentovať, že je to. Tak keď to nie je, to nie je,“ povedal Tomáš Taraba a pokračoval.

,,Áno, je politika, že predávame vodu za cenu, ktorá už dnes ani nepokrýva de facto náklady a všetci chodia iba klopať na dvere štátu, že dajte nám peniaze na kanalizácie a vodovody a tu vzniká proste otázka, že potom prečo nemá štát vo vlastníctve tie  spoločnosti, keď sme jediný subjekt, ktorý tam nalieva peniaze?  Tie vodárenské spoločnosti častokrát nerobia nič…“ hovorí minister Tomáš Taraba, čím v jednej vete priznáva, že štát reguláciou neumožňuje vodárenským spoločnostiam ani kryť náklady. To mu však nebráni napádať ich za to, že údajne nič nerobia. Pravdivá je pritom len prvá časť jeho tvrdenia.

Že podstatou problému dlhu vo vodárenstve je zlá regulácia už tvrdí aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy, ktorý bol údajným iniciátorom zmeny zákona o verejných vodovodoch.

,,Ak sa zásadne neurobí zmena aj v pohľade na reguláciu toho najcennejšieho, čo máme – a to je pitná voda vo vodovodnom kohútiku, či už v domácnosti, alebo, ako hovoril pán minister v škole, zdravotníckom zariadení, tak sa nepohneme dopredu. Práve cez cenu, cez rozumnú reguláciu vodného a stočného môžeme pomôcť akcionárom, teda samosprávam, môžu manažmenty vodárenských spoločností zabezpečiť nielen opravu a údržbu existujúcej infraštruktúry, ale vedia vytvoriť aj balík finančných prostriedkov na financovanie projektov, ktoré súvisia s rozširovaním existujúcej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry,“ povedal vo svojom vystúpení v pléne Národnej rady predseda NKÚ.

,,Ak chceme mať udržateľnosť, zdravé financovanie vodárenskej infraštruktúry, ale aj jej rozvoj, je potrebné vstúpiť aj do procesov regulácie. Ak si vezmeme, aká je cena vodného a stočného, ak hovoríme o kubických metroch pitnej vody, tak hovoríme o smiešnych centových položkách, ktoré určite zásadným spôsobom nevplývajú na kvalitu života občana z hľadiska finančnej záťaže, ale podstatným spôsobom vplývajú na kvalitu života tých, ktorí nemajú do ich dediny privedený vodovod a musia kupovať pitnú vodu v nákupných centrách, v obchodných centrách a musia si pitnú vodu ťahať domov, či už na bicykli alebo vďaka osobnému autu, dámy a páni,“ zopakoval v závere svojho vystúpenia.

Je len poľutovaniahodné, že napriek tomuto precitnutiu sa ani šéf NKÚ, ani Ministerstvo životného prostredia neospravedlnili samosprávam za to, že štát roky zanedbáva svoje záväzky, že už dávno nenastavili podmienky tak, aby bola vodárenská infraštruktúra dobudovaná, že občania roky musia žiť v obciach bez pitnej vody a kanalizácie a namiesto toho znevažujú starostov a primátorov a robia z nich, ak nie rovno hlupákov, tak aspoň naznačujú ich neschopnosť.

,,Problém, ktorý je a ktorý zostáva, že naozaj ja som šokovaný, keď som napríklad prišiel na juh Slovenska, kde som videl nápis v škole, že nie je pitná voda. Že tí starostovia nemajú do dnešného dňa ani len projekty hotové. Neviem čo tam robili na tých samosprávach a práve odtiaľto sa to posúva aj do tých vodárenských spoločností,“ hovorí napríklad Tomáš Taraba a pokračoval v znevažovaní samospráv:
,,A teraz, keď sa pozriete, že kde nie je kanalizácia, ako to ľudia vnímajú a pri každej jednej vete pomaly povedali, že štát nedal, oni projekty majú, ale štát nedal, druhí chcú rozšíriť, ale štát nedal, a to je tá pointa otázky, tak teda kto to má platiť? Majú to platiť vodárenské spoločnosti? Majú to platiť mestá a obce, alebo to má platiť teda ten štát? Tak keď to zaplatí len ten štát, tak ja sa pýtam prečo to je vlastne ten štát? Takto aj ja viem robiť poštára. O čom sú tie samosprávy? Tak nech sa vzdajú toho, nech nám to vrátia, keď povedia, že nevedia ani meter rúr postaviť, nech neklamú svojich voličov, mne hovoria, že čo oni preto robia, no nerobia, preto z veľkej väčšiny nič,“ povedal Taraba.

Prezentovaným zámerom prerokúvanej novely zákona o verejných vodovodoch má byť zamedzenie, aby sa z tržieb z vodného a stočného (z regulovaných činností) neodlievali peniaze na iné účely ako na údržbu a budovanie vodárenskej infraštruktúry, a tiež obmedzenie okruhu subjektov, ktoré môžu získať akcie vodárenských spoločností.

Keďže Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. využíva všetky príjmy z vodného a stočného na investície do vodárenskej infraštruktúry, a keďže Klub akcionárov VVS by prvý zásadne vystúpil, ak by tomu bolo inak, a rovnako sme proti privatizácii vodárenskej spoločnosti či jej ovládnutiu kýmkoľvek iným ako samosprávami, štát predloženou novelou zákona vykopáva otvorené dvere.

Veríme, že v dohľadnom čase vynaložia zástupcovia štátu rovnakú energiu na riešenie toho, po čom vodári volajú už roky – a čo je skutočným ohrozením zachovania plynulých dodávok pitnej vody – teda na úpravu cenovej regulácie.

ZDROJ: Newsletter Klubu akcionárov VVS