Detail článku

Slovensko ide absolútne samo proti sebe. Legislatíva, ktorá ide do parlamentu, ide  absolútne proti celosvetovému štandardu. Jednoducho spôsobí, že na Slovensku žiadna vodárenská spoločnosť nebude financovaná prostredníctvom štandardnej dlhopisovej emisie, ktorú môže upísať nejaký inštitucionálny investor.

Správne rozhodnutia, ktoré v tomto sektore urobíte sa odzrkadlia niekedy možno o 10, možno o 20 rokov. A na to aby ste správne rozhodnutia urobili, musíte byť štátnik. Nesmiete byť populistický politik, ktorý pozerá len na to, aký  vplyv bude mať jeho rozhodnutie na jeho politickú pozíciu. Očakávame kedy sa narodí  na Slovensku taký politik, ktorý nebude vnímať svoju misiu len z hľadiska svojho štvorročného mandátu. Verím, že sa toho niekedy aj dožijem.

Povedal okrem iného vo svojom vystúpení na konferencii Hospodársky novín Daniel Kratky, člen predstavenstva VVS a podpredseda správnej rady Klubu akcionárov. Rozhovor s ním viedol Anton Ondrej, prezident Slovenskej asociácie finančníkov. (krátené)

NKÚ konštatoval, že investičný dlh vo vodárenstve je 10 miliárd EUR. To je obrovské číslo. Ako je možné, že nám ešte tečie voda?

Investičný dlh, o ktorom hovoríme v rámci vodárenstva, je investičným záväzkom Slovenskej republiky. Nie je to investičný záväzok vodárenských spoločností. Tie sú v zásade operátori na vodárenskej infraštruktúre a našou povinnosťou je vodárenskú infraštruktúru udržiavať v prevádzkyschopnom stave. 
Ale ten investičný dlh bude len a len narastať z dôvodu zlej regulácie a  požiadavky zo strany Európskej únie na vodárenstvo a presah na životné prostredie sa čím ďalej tým viac stupňujú. A pokiaľ Slovenská republika pôjde proti európskemu trendu rozvoja vodárenstva, tak keď sa tu stretneme za nejakú dobu, investičný dlh len a len narastie.

To, že dnes voda z kohútikov tečie je vďaka enormnému úsiliu všetkých bežných pracovníkov vodárenských spoločností od Bratislavy až po východ Slovenska. Tá vodárenská infraštruktúra, ktorej gro bolo vybudované pred osemdesiatym deviatym rokom je v niektorých častiach na hranici svojej životnosti.

Chápeme, že vodárenstvo je politicky veľmi populárna a senzibilná téma, ale potrebovali by sme na úrovni slovenskej regulácie, slovenskej legislatívy robiť konečne rozhodnutia, z ktorých vodárenstvo a občania budú benefitovať za možno 10 – 20 rokov.
Európska únia je  v oblasti vodárenstva veľmi aktívna, vodu vníma ako súčasť bezpečnosti. Aké je porovnanie postupu Slovenska s krajinami, ktoré to dobre uchopili?

Téma vody a vodárenskej infraštruktúry je téma, ktorá ide naprieč viacerými odvetviami. Právo na vodu je jedno z najnovších ľudských práv, ktoré je premietnuté do charty ľudských práv. To spôsobuje rozširovanie naratívnu, že keď je to ľudské právo, tak voda by mala byť tým pádom zadarmo.

Nie je to špecifikum len Slovenska, že pokiaľ politik, ktorý je populisticky orientovaný hlása, že voda by mala byť zadarmo alebo mala byť lacnejšia, samozrejme že nájde pozitívny ohlas u svojho elektorátu. Ale sú to nezodpovedné vyjadrenia a my vidíme takýto trend aj na Slovensku.  

Pokiaľ ide o stav vodárenstva v krajinách Európskej únie, tá si v období posledných pár rokov uvedomuje, že voda, distribúcia vody, úprava vody súvisí naozaj s bezpečnosťou Európy ako takej. Už len fakt, že z času na čas zhruba 30 percent obyvateľov Európskej únie je pod takzvaným vodným stresom naznačuje, že tento segment nie je v takom stave, v akom by v Európskej únii v roku 2025 mal byť.

Ďalšie špecifikum tohto sektora je to, že správne rozhodnutia, ktoré v tomto sektore urobíte, sa odzrkadlia niekedy možno o 10, možno o 20 rokov. A na to aby ste dnes urobili správne rozhodnutia, musíte byť štátnik. Nesmiete byť populistický politik, ktorý pozerá len na to, ako to jeho rozhodnutie alebo postoj bude mať vplyv na jeho politickú pozíciu.

Európska únia je dnes pred schválením Európskej stratégie odolnosti v oblasti vody, čo je zásadný dokument, ktorý rámcuje, čo by mali členské krajiny aj Európska únia podniknúť v otázke vody, vodárenstva, investícií, modernizácie. My sme sa podobne ako ďalšie subjekty zo Slovenska na nej podieľali pripomienkami. Finálny dokument bude parlament schvaľovať v druhej polovici roka.

V slovenskom parlamente sú tiež návrhy novely zákonov, ktoré sa týkajú vodárenstva. Aký dopad budú mať tieto zákony na financovanie vodárenstva?

Typickým finančným inštrumentom, prostredníctvom ktorého vodárenské spoločnosti celosvetovo financujú svoje rozvojové potreby, teda hlavne investície do vodárenskej infraštruktúry, sú rôzne dlhopisové emisie. Pre vašu predstavu za rok 2023, bolo vo svete vydaných 425 veľkých vodárenských emisií dlhopisov, kde priemerný objem emisie bol okolo 500 miliónov USD. Maturity týchto emisií sú bežne 50 – 60 rokov.
Dlhopisové emisie sú absolútny štandard vo vodárenstve, čo reflektuje práve legislatívna aktivita Európskeho parlamentu. Už dnes vieme, že v texte dokumentu, ktorý ide do Európskeho parlamentu sa silne akcentuje podpora a potreba vydávania emisií takzvaných zelených dlhopisov. Je to typ dlhopisu, ktorý má od roku 2024 v Európskej únii už konkrétne legislatívne alebo regulačné parametre. 
My sa tejto aktivite tešíme, pretože sme spoločnosť, ktorá má na Slovensku ako jediná z vodárenských spoločností skúsenosti s vydávaním emisie dlhopisov na základe verejnej ponuky.

No a legislatíva, o ktorej hovoríte, a ktorá ide do slovenského parlamentu na konci tohto mesiaca, ide  absolútne proti tomuto celosvetovému štandardu, keďže zavádza takzvané predkupné právo zo strany štátu na akýkoľvek cenný papier, ktorého emitentom je vodárenská spoločnosť.

S predkupným právom štátu my nemáme absolútne žiadny problém. Máme problém s tým, že štát si chce ustanoviť do zákona, že bude rozhodovať, či to predkupné právo využíva alebo nie až 12 mesiacov. Vám ako odborníkom nemusím zdôrazňovať, že nenájdete žiadneho inštitucionálneho investora, ktorý má investovať 100 miliónov EUR do emisie vodárenských dlhopisov a bude čakať rok, či štát to predkupné právo využije alebo nevyužije.

To jednoducho spôsobí, že na Slovensku žiadna vodárenská spoločnosť nebude financovaná prostredníctvom štandardnej dlhopisovej emisie, ktorú môže upísať nejaký inštitucionálny investor.

Európska únia pritom hovorí, že neexistujú žiadne verejné rozpočty, ktoré by mohli zvládnuť deficit, ktorý vo vodárenstve celoeurópsky je a vyzýva inštitucionálnych investorov na zapojenie sa do vodárenského sektora a zrejme sa budú vytvárať aj isté podporné finančné mechanizmy na úrovni Európskej únie, aby bol tento segment pre inštitucionálnych investorov atraktívny.

Takže Slovensko ide absolútne samo proti sebe v rámci legislatívy.

My chápeme, že politici si potrebujú robiť svoj politický marketing a takisto rozumieme tomu, že pokiaľ sa tá legislatíva prijme, asi na druhý deň voda z kohútikov bude tiecť, takže rozumieme aj postojom populistov, ktorí sú v politike, ale žiaľ, toto je ďalší prípad, kedy si Slovensko jednoducho píli konár, na ktorom samo sedí.

Ste v regulovanom biznise čo sa týka cien, je to citlivá otázka, ale súčasne si tá podkapitalizácia vodárenstva žiada zdroje. Je tu teda riziko, že by sa výrazne zvyšovalo vodné a stočné?

Investičný dlh, a na tom sa zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad aj Ministerstvo životného prostredia, tu vznikol primárne kvôli zlej regulácii, ktorú máme v zásade posledných 20 rokov, a ktorá nám neumožňuje vytvárať dostatočné rezervy na rozvoj vodárenskej infraštruktúry. 
Takže z nášho pohľadu cenová regulácia zo strany ÚRSO je alfa a omega na to, aby sme vôbec mohli uvažovať o nejakých štandardných spôsoboch financovania rozvoja vodárenskej infraštruktúry. Prečo tá cenová regulácia je posledných 20 rokov nastavená tak, že nám neumožňuje vytvárať dostatočné zdroje, aj tomu do istej miery politicky rozumieme. Pretože keď poviete, že voda zdražie o 100 percent, tak samozrejme to u elektorátu vyvolá istú negatívnu odozvu. 
Pritom, keď sme si robili v našom prípade prepočty, keby sa to aj teoreticky stalo, tak to sú eurové položky na typického člena typickej domácnosti na východnom Slovensku. To znamená, že sa tu nebavíme o náraste na ročnej báze, povedzme o tisícky EUR, ale ide naozaj o drobné peniaze.  
Ako som povedal, chápeme, politický rozmer, ale to s ekonomikou dnes nemá absolútne nič spoločného. Takže, regulácia je základom toho, aby sa tento sektor mohol ďalej rozvíjať, aby bol normálne štandardne investovateľný.

Ako teda chcete uchopiť váš biznis, aby bol udržateľný? Čo považujete za prioritu? Ako to chcete uchopiť finančne?

Dávate mi ťažké otázky. Vodárenstvo je naozaj veľmi špecifické. My si nevieme nakresliť ekonomické rámce, v ktorých by sme sa mali pohybovať, pretože tie ekonomické rámce nám ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A tento úrad ak nereflektuje to, čo vodárenské spoločnosti s ním dlhé roky komunikujú, tak jednoducho nám tie rámce nastavuje absolútne nesprávne. 
Dopad zlej regulácie nepostihne túto vládu a zrejme nepostihne ani vládu, ktorá príde po nej. Postihne to vládu možno štvrtú, možno piatu, možno šiestu. Takže rozumieme aj tomu aspektu, že žiadny politik dnes nechce urobiť rozhodnutia, z ktorých bude benefitovať politicky jeho  nasledovník o nejakých 10 – 20 rokov. Na druhej strane je to veľmi nezodpovedné správanie zo strany politickej reprezentácie na Slovensku.

My očakávame teda kedy sa narodí  na Slovensku taký politik, ktorý nebude vnímať svoju misiu len z hľadiska svojho štvorročného mandátu. Ja teda verím, že sa toho niekedy aj dožijem.

Záznam z HN konferencie