Detail článku

Upozorňuje na to Asociácia vodárenských spoločností a Združenie miest a obcí Slovenska. Tému podrobne rozobrala redakcia Rádia Regina Stred, kde diskutovali generálny riaditeľ sekcie vôd na Ministerstve životného prostredia Vladimír Novák, prezident Asociácie vodárenských spoločností Slovenska Stanislav Hreha a predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

Počet obyvateľov, ktorí nie sú napojení na verejnú kanalizáciu na Slovensku je približne 1 720 000, teda takých, ktorí nemajú žumpy. Aké sú hlavné dôvody predkladania tejto novely? Lebo teda v prípade schválenia čistiarne odpadových vôd nebudú môcť preberať odpadové vody zo žúmp.

Vladimír Novák: Ak máte na mysli novelu zákona, ktorá prešla vládou a momentálne je v parlamente kde je prvé čítanie na stole, tak táto novela je hlavným dôvodom alebo jej vypracovanie vyplynulo z požiadaviek Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý v správe o výsledku kontroly za rok 2024, ktoré sa teda uskutočnili vo vybraných vodárenských spoločnostiach, boli to 4 vodárenské spoločnosti, tak v tejto správe, ktorú predložil Najvyšší kontrolný úrad, sa odporúča zamerať práve na legislatívu úpravy zákona číslo 442 / 2002 Zbierky zákonov skrátene zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Vytkol tam najvyšší kontrolný úrad, najmä niektoré sivé zóny. To znamená, že hlavným cieľom návrhu zákona je úprava a doplnenie niektorých ustanovení, ktoré vyplynuli práve z týchto požiadaviek NKÚ. Ale teda keďže vodovody a kanalizácie sú nevyhnutné pre zabezpečovanie verejného zdravia, ale aj teda ekologickej stability a trvalo udržateľného rozvoja miest a obcí, tak zavedením tohto zákona tak sa zavádza zákonné predkupné právo štátu, ktoré má za cieľ chrániť verejný záujem v zmysle zákona, zabezpečiť predkupné právo štátu a tým vlastne zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku. Nie že by boli nekvalitné, ale na základe záverov NKÚ potrebujeme zoptimalizovať aj aj túto záležitosť na štátne predkupné právo umožňuje, aby verejný záujem mal prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ďalší dôvod predloženia zákona je najmä zabezpečiť, aby vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú nikto iný ako mestá obce, využívali finančné prostriedky získané z regulovaných činností výlučne na činnosti súvisiace s výrobou, distribúciou, prevádzkou údržbou, obnovou a rozvojom verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

V neposlednom rade, už len chcem dodať, že tretí taký hlavný dôvod bol, že vo vzťahu k obnove vodárenskej infraštruktúry, na ktorej bol identifikovaný niekoľkomiliardový dlh sa teda vymedzuje využitie účelovej finančnej rezervy výlučne na jej obnovu tejto infraštruktúry. Takže k tomuto účelu sa v zákone súčasne aj trestne definujú. Pojmy ako obnova. Oprava a údržba myslím, že na úvod toľko za mňa.
Kritika išla do vašich radov kvôli tomu, že do debaty skôr než teda pôjde to do toho prvého čítania tá novela, neboli nejakým spôsobom prizvaní odborníci.

Viete táto novela máte pravdu v tom, že bola v skrátenom konaní a napriek tomu, kým ju vláda schválila, tak bola diskutovaná. Jednak s NKÚ, takisto aj so zástupcami ministerstva financií, takisto aj v rámci pracovnej skupiny, ktorej súčasťou som bol aj ja, bol aj s asociáciou vodárenských spoločností. To znamená, že boli diskutované a sú diskutované niektoré ustanovenia, ale princíp je ten ako som povedal, že základný dôvod platí nezávisle na tom, či tá diskusia bola alebo nebola, pretože či by trvala o 5 dní alebo mesiac dlhšie výsledok by bol ten istý, že štát potrebuje zabezpečiť jednoducho to, aby všetky finančné prostriedky, ktoré idú z regulovaných činností aj ostali v týchto regulovaných činnostiach. Treba si ale uvedomiť, že štát dáva vlastne iba rámec legislatívny, ale už konkrétne finančné záležitosti vo vzťahu na vodné a stočné a detaily. Tohto procesu stanovuje nezávislý orgán, ktorým je úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K tým záverom, ku ktorým sa ešte vrátime, ale teraz smeruje moja otázka na pána Hrehu. Pán Hreha vy ste šéf Asociácie vodárenských spoločností. Vodárenské spoločnosti preberajú odpadovú vodu zo žúmp a čistia ju. Čo vám konkrétne prekáža na pozmeňujúcom návrhu? A ako by vás to ovplyvnilo, ako by to v konečnom dôsledku ovplyvnilo tie čistiarne odpadových vôd?

K tým záverom, ku ktorým sa ešte vrátime, ale teraz smeruje moja otázka na pána Hrehu. Pán Hreha vy ste šéf Asociácie vodárenských spoločností. Vodárenské spoločnosti preberajú odpadovú vodu zo žúmp a čistia ju. Čo vám konkrétne prekáža na pozmeňujúcom návrhu? A ako by vás to ovplyvnilo, ako by to v konečnom dôsledku ovplyvnilo tie čistiarne odpadových vôd?

Stanislav Hreha: Predovšetkým chcem povedať, že nechápem prečo ministerstvo sa rozhodlo, takýmto ani nie skráteným, ale bleskovým konaním riešiť tento zákon, pretože nejde o ohrozenie zdravia. Nejde o ohrozenie hospodárstva na Slovensku ani žiadny iný problém neexistuje. Keď si pozriete výsledky kontroly NKÚ, ja ich mám pred sebou, takže viem ich bez problémov prečítať nič také, ako teraz ste pán Novák povedali tam nie je, pretože najdôležitejšia vec, ktorá je z tejto kontroly, ktorú ste si ako na ministerstve neviem či nevšimli,  alebo zámerne to nechcete čítať je to, že strategický dokument plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky na roky 21 až 27 hodnotí potrebu finančných zdrojov na obnovu výške viac ako 5.6 miliárd EUR.
Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 22 zaviedol nové ustanovenie týkajúce sa podpory investovania moderných spoločností do obnovy z výsledkov kontroly, je zrejmé, že tieto opatrenia nedokážu, opakujem nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na obnovu v takej miere, ako by bolo žiadúce.
Toto je hlavný výsledok kontroly NKÚ a nie tie veci, o ktorých vy rozprávate. Pretože keby ste poznali vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá jasne hovorí, že všetky prostriedky z regulovanej činnosti, na čo musíme použiť a budem vám citovať z vyhlášky, vo vyhláške je napísané do ceny vodného a stočného nemôžu ísť náklady na reklamu alebo propagáciu uskutočňovanú formou podpory športu, kultúrnych a zábavných podujatí a iných činnosti nemôžu tam ísť sankcie, nemôžu tam ísť odmeny štatutárov.
Čiže chcem tým len povedať, že naozaj všetky peniaze, ktoré získame z vodného a stočného, nemôžu ísť na žiadne neregulované alebo vlastne nemôžu ísť na žiadne akcie, ktoré nesúvisia s výrobou vody a toto vedia všetci to vám potvrdí aj pán Holjenčík, ktorý je šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Čudujem, že vy na ministerstve nečítate vyhlášku, alebo ju nepoznáte. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, že dávate do zákona niečo, čo je jasné vo vyhláške. A za ďalšie nechápem prečo to išlo v takomto konaní rýchlo, mohli sme si sadnúť, prebrať tieto veci, porozprávať sa o tom, veď nejde o život ani o ohrozenie ekonomiky slovenského štátu.

Pán Hreha, poďme to zjednodušiť, poďme to jasne pomenovať. Čo konkrétne vám vadí a ako to ovplyvní tie čistiarne odpadových vôd, ktoré teda spravujú vodárenské spoločnosti, aby sme priniesli konkrétnu informáciu našim poslucháčom, lebo ide predovšetkým o to, že 1700 obcí na Slovensku fungujú formou takou, že ľudia majú žumpy, nemajú kanalizácie. Teda tie žumpy musia byť vyvážané do čistiarne odpadových vôd, ako to ovplyvní ich? Poďme hovoriť ľuďom o tom, že ako to ovplyvní ich, môžeme sa dotknúť. Potom ešte konkrétne týchto záverov, ale zjednodušíme to.

Áno, takto vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je napísané, čo nie je a čo je regulovaná činnosť.
Nie sú tam náklady súvisiace s vývozom a likvidáciou obsahom žúmp a septikov odpadových vôd. Čiže túto činnosť robia vodárenské spoločnosti ako neregulovanú činnosť. Robia ju z vlastných kapacít, z vlastných peňazí, ktoré majú z neregulovanej činnosti, čiže nijako nesúvisí s cenou vodného a stočného. Máme 1700 obcí na Slovensku, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a aspoň takýmto spôsobom sa my vodárenské spoločnosti snažíme suplovať to, čo štát neurobil, čiže nevybudovali im kanalizácie. Nepomohol im s tým a my sa snažíme takto zachraňovať alebo ochraňovať životné prostredie.

Preto nechápem, že z dielne Životného prostredia z ministerstva môže vyjsť takýto návrh zákona, kde hovorí o tom, že všetky peniaze, ktoré máme z regulovaných činností a to teraz hovorím o primeranom zisku, je to veľmi komplikovaná konštanta, lebo nie je to reálny zisk, sú to len peniaze, ktoré nám dovoľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dať do ceny vodného a stočného na to, aby sme mali pokryté náklady, čiže nie je pravda, že je to nejaký zisk. To sú jednoducho len financie. Je to ďalšia konštanta v tom celom vzorci na výpočet ceny vodného a stočného. Ale tam je striktne teraz napísané v tomto zákone, že tieto peniaze môžeme použiť len na regulovanú činnosť, čiže ťahať žumpy a vyvážať ich do čistiarní odpadových vôd, ktoré sú priamo napojené na kanalizáciu, čo už je regulovaná činnosť, nebudeme teda môcť zo žumpy vody do týchto čistiarní odpadových vôd vyvážať. Preto hovoríme, že mali sme sa stretnúť ako odborníci, porozprávať sa o tom a nie šiť horúcou ihlou niečo, čo sa nedá momentálne ani prišiť ani priplátať.

K tejto téme sa vyjadruje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Vypočujeme si názor aj predsedu združenia Jozefa Božika.

Jozef Božik:  Združenie miest a obcí Slovenska malo rokovanie s Asociáciou vodárenských spoločností a Asociáciou zamestnávateľských zväzov, kde práve Asociácia vodárenských spoločností na základe rozhodnutia predsedníctva ma informovala o dôležitej skutočnosti v nadväznosti na tento zákon, ktorý neprešiel prakticky medzirezortným pripomienkovým konaním, že je ohrozená činnosť, respektíve aktivity v neregulovaných činnostiach a to preto, lebo neregulované činnosti sa nebudú môcť realizovať na regulovaný technológiách, kde medzi regulované technológie patria predovšetkým čističky dopadových vôd. Čo to znamená? Znamená to, že podľa zákona, ktorý je teraz pripravený na schválenie, pokiaľ nebude novelizovaný, alebo upravený počas priebehu rokovania alebo nebude stiahnutý a nepôjde do normálneho medzirezortného pripomienkového konania, tak nám reálne hrozí, že všetci, ktorí budú rešpektovať zákon, tak nebudú môcť vyvážať žumpové vody do čističiek odpadových vôd, respektíve tam ich vyčistiť. To znamená, že tisícsedemsto obcí, ktoré sú bez kanalizácie, tak tie neviem čo budú robiť, ale neviem, čo budú robiť ani ďalšie mestá, pretože neexistuje na Slovensku mesto včetne Bratislavy. Napríklad v mestskej časti Nové Mesto hoci má v názve Nové Mesto, má ulice, ktoré nie sú odkanalizované a ktoré sú odkanalizované. Tak v každom jednom meste nie je odkanalizovaných minimálne niekoľko ulíc, ak nie dokonca aj celé mestské časti. A zároveň samozrejme všetky obce majú menej ako 2000 obyvateľov majú veľký problém, pretože nemajú väčšinou kanalizácie a tým pádom a nemajú kanalizáciu, nemajú čističky odpadových vôd, tak nemajú kde žumpové vody vyčistiť.

Z tohto dôvodu sme  veľmi zdvorilo požiadali po prvé, aby tento zákon bol stiahnutý a vrátený do medzirezortného pripomienkového konania a to preto, lebo je to priestor, aby sa vychytali niektoré muchy, ktoré tam sú  a toto je taká kľúčová mucha, ktorá môže narobiť skutočne veľa problémov.

Zároveň sme chceli, že ak  to nebude možné a nebude vôľa diskutovať, tak predovšetkým cez komunikáciu s poslancami v parlamente a Asociáciou vodárenských spoločnosti, ktorá reprezentuje všetky vodárne v spolupráci aj s nami sme vytvorili maximálny tlak na to, aby došlo k presadeniu nejakých návrhov pozmeňujúcich, upriamujúcich pozornosť na to, že je potrebné zabezpečiť čistenie žumpových vôd.

Toto je vlastne problém, na ktorý sme upriamili pozornosť a to preto, lebo tá voda zo žúmp sa dotýka viac ako 1,5 milióna obyvateľov Slovenska, čo je teda skutočne veľký počet. A teraz keby tá žumpová voda by sa nemohla dávať do čističiek odpadových vôd podľa zákona, tak potom by hrozilo to, že tá žumpová voda bude končiť priamo v riekach,  potokoch, alebo pôjde do podzemia. To znamená, že sa môžu kontaminovať vody, ktoré sú v podzemí a zároveň to môže ohrozovať aj bežné zdravie občanov, ktorí sa pohybujú v blízkosti žumpových vôd.

Celú reláciu si môžete vypočuť na stránke rádia Regina Stred