Detail článku

Regionálne združenia v rámci Združenia miest a obcí Slovenska v minulosti organizovali stretnutia namierené proti Dlhopisovému programu garantovaných výnosov. Nedali na nich ani možnosť vystúpiť zástupcom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ale len rôznym pseudoodborníkom, ktorí program ani len neprečítali. O to sebavedomejšie zastrašovali primátorov a starostov na východe Slovenska. Predseda ZMOS, Jozef Božik, dnes uvádza tieto excesy na pravú mieru a prišiel pozdraviť akcionárov VVS pri príležitosti úspešného naplnenia prvej etapy programu – výplaty prvých výnosov z dlhopisov Voda spieva I., kde pre Klub akcionárov VVS poskytol rozhovor.

Obce a mestá, ktoré vstúpili do Dlhopisového programu garantovaných výnosov dostali svoje prvé výnosy, VVS nekrachuje, nikto ju neprivatizuje, ceny vodného a stočného kvôli tomu nezvyšuje a aj voda z kohútikov naďalej tečie. Ako teda hodnotíte tento program dnes?

Musím povedať, že o tomto programe som počul veľmi veľa. Jednak zo strany Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a ľudí, ktorí ten program podporovali, ale aj od ľudí, ktorí ten program nepodporovali, nepodporujú a majú odlišný názor.
ZMOS ľudí nerozdeľuje – ZMOS ľudí spája. Ja som dnes prišiel sem preto, aby som deklaroval podporu starostom a primátorom, bez ohľadu  na to, ako sa rozhodnú v tom, aby v rámci komunikácie a rozvoja Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti urobili maximum pre to, aby ak peniaze majú, či už dlhopisové alebo iné, aby podobne ako doteraz s nimi veľmi rozumne hospodárili. Preto, lebo sa nachádzame v ťažkom období, trvá už tretí rok a ďalšie minimálne tri roky trvať bude.
A je správne, že ak je nejaká legálna možnosť ako pomôcť samosprávam a zároveň pomôcť aj celej tej atmosfére v spoločnosti tu na východnom Slovensku a je to všetko lege artis podľa názorov časti expertov, tak ja som rád, že sa našiel spôsob ako zvýšiť záujem akcionárov o vlastnú vodárenskú spoločnosť a vodárenská spoločnosť našla cestu ako z neregulovaných činností podporiť mestá a obce.
Tým, že počúvam stále veľmi veľa informácií aj negatívnych aj pozitívnych, ťažko sa mi k tomu vyjadruje, lebo nie som právnik a nechcem povedať, že som polyhistorom. Ale ako normálny človek, ktorý má prepožičanú funkciu primátora viem, ako ťažko a zložito sa dnes financujú samosprávy a preto ja v tejto chvíli vítam akýkoľvek krok, ktorý legálnym spôsobom pomôže samosprávam rozvíjať mestá a obce tak ako im je umožnené z hľadiska vlastníctva ekonomických možností štátu, možnosti občanov samospráv, ktorí platia dane z nehnuteľnosti a zároveň aj získavania alternatívnych mimorozpočtových zdrojov, pričom práve takýto príjem je mimorozpočtový zdroj.

Prístup VVS ste označili za absolútne ojedinelý, ktorý nemá na Slovensku obdoby. Dnes, keď sa ukazuje, že inovatívne prístupy fungujú, nie je podľa Vás priestor pre hľadanie inovatívnych riešení? Či už ide o spôsoby financovania, ale aj uplatňovanie nových technológií vo vodárenstve?

Treba povedať, že žijeme v dobe, ktorá je dychtivá po nových technológiách a inovatívnych riešeniach. Pokiaľ chceme udržať krok s okolitým svetom, najmä teda mimoeurópskym svetom, ktorý nás v niektorých aspektoch predbehol, tak je dôležité používať nové technológie, inovatívne myšlienky a prichádzať s inovatívnymi riešeniami. Istotne to, čo sa zatiaľ darí vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti je na inšpiratívnu diskusiu v rámci Asociácie vodárenských spoločností. Tým, že viem, že prebiehajú rôzne konania, kontrolné a rôzne iné, ešte to chce, aby ten proces celý dobehol, aby sa konečne raz a navždy ukázalo, že či krok bol alebo nebol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, lebo počúvam rôzne informácie. Musím povedať, že mrzí ma to, že spoločnosť komunálnych lídrov je tu trošku v tomto prípade rozdelená, ale na druhej strane, pokiaľ sa potvrdí všetko to, o čom ma informovali zástupcovia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, tak je to námet, ako pokračovať v obdobnej diskusii aj na pôde ďalších vodárenských spoločností.

Dlh vo vodárenstve sa odhaduje na vyše 10 miliárd EUR. Napriek tomu, ďaleko väčšia diskusia sa venovala dlhopisovému programu VVS, z ktorého vodárne vyplatia výnosy ani nie milión EUR, než riešeniu podstaty ďaleko väčšieho problému – 10 miliardového dlhu vo vodárenstve. Čím si to vysvetľujete?

Pravdepodobne tým, že ide o riešenie, ktoré sa zatiaľ na Slovensku nikde neimplementovalo. Nemáme s takýmto riešením skúsenosť. Vždy, keď sa niečo nové zavádza, tak sa hľadajú odpovede na otázky qui bono alebo komu to slúži. A ja chcem veriť tomu, čo bolo povedané viackrát ústami pána generálneho riaditeľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, zástupcami akcionárov, že cieľom je zvýšiť záujem akcionárov o život a dianie vo vodárenskej spoločnosti a zároveň vrátiť akúsi spätnú väzbu do miest a obcí v podobe aj finančných prostriedkov, ktoré tak enormným spôsobom mestám a obciam chýbajú.

ZMOS združuje mestá a obce, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností. Neuvažovali ste na pôde ZMOS-u o diskusii o investičnom dlhu vodárenského sektora a vytvorení efektívneho tlaku na vedenie štátu, aby sa venovala podstate – teda dlhu štátu a zlému nastaveniu regulácie, namiesto zástupných tém?

Môžem vám povedať, že ako predseda, ktorý sa ujal funkcie. 24. mája roku 2023, som podľa slov vodárov bol prvý, ktorý zvolal všetky vodárenské spoločnosti na pôde ZMOS-u a začali sme sa baviť o koordinácii postupov. Tým, že vodárenské spoločnosti vlastnia práve mestá a obce je to nevyhnutné. Naše vodárenské spoločnosti sú združené v rámci Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky, ale zároveň v tripartite chceme aj my, ako zástupcovia samosprávy reprezentovať 12.000 našich zamestnancov, ktorí pracujú vo vodárenstve. A môžem vám povedať, že veľmi jasne, nielen Asociácia zamestnávateľských zväzov, aj ZMOS artikuluje požiadavky vodárov a mali sme už aj niekoľko tlačových besied a ďalšie rokovanie máme zvolané aj s AZZZ aj zástupcami Asociácie vodárenských spoločností a opäť ideme túto tému riešiť.
My ju môžeme otvárať tým, že robíme tlačové besedy, diskutujeme, apelujeme, rokujeme s politikmi a hlavne snažíme sa o to, aby systém regulácie v prípade vody bol rovnako spravodlivý ako v prípade elektriky alebo plynu. To znamená, že toto je téma na viac rokov, pretože každá vláda sa snaží vytvárať podmienky na to, aby sa ceny čo najmenej zvyšovali. Na druhej strane, nemôžeme si dovoliť to, čo ma informovali tri vodárenské spoločnosti, že ak sa situácia do 5 rokov nezmení, tak do 10 rokov nebudú vedieť niektoré vodárenské spoločnosti na Slovensku garantovať dodávku pitnej vody existujúcej sieti vodovodov. A to je veľký varovný prst, nad ktorým sa musíme zamyslieť a vedzte, že ako predseda ZMOS-u spolu s kolegami členmi predsedníctva rady tomu venujeme zvýšenú pozornosť. Aj moja návšteva tu, vo vodárenskej spoločnosti, aj diskusia s primátorkami a primátormi, starostami a starostkami bola práve o tom, ako ďalej aj vo vodárenstve.

V jednom z rozhovorov, ste povedali, že Dlhopisový program VVS by mohol byť inšpiratívny aj pre iné regióny. Predpokladáte, že aj v iných oblastiach Slovenska by bol záujem  zo strany obcí o vyplácanie pravidelných výnosov vo výške, ktorá by neohrozila fungovanie vodárenských spoločností?

Práve to, že teraz v januári sa udialo to, o čom bolo dnes informované tu na stretnutí akcionárov, že boli vyplatené výnosy z dlhopisov, tak musím povedať, že vlastne teraz sa ukončila prvá etapa implementácie tohto projektu a ešte potrvá niekoľko mesiacov, kým sa vyčistia všetky tie vody rôznych komentárov a prejaví sa to, či to bolo alebo nebolo v súlade s existujúcim právnym poriadkom práve preto, že tu boli rôzne stanoviská aj NKÚ aj iných organizácií a počúvam rôzne názory primátorov a starostov po celom Slovensku. Teda diskusia sa neukončila. Ak sa táto diskusia ukončí a bude mať vecný záver posudzujúci pozitíva aj negatíva, potom bude priestor na to, aby sme začali s touto diskusiou aj na pôde Asociácie vodárenských spoločností spoločne s predsedníctvom ZMOS-u a radou ZMOS-u.