Detail článku

Európa sa môže ocitnúť vo vodnej kríze, kedy dostupnosť vody nebude samozrejmosťou. Vodárenská infraštruktúra v celej Európe, nielen na Slovensku, je zastaraná a vyžaduje si obrovské investície. Riešenie tejto situácie bez využitia inovatívnych foriem financovania, či zapojenia súkromného sektora nebude možné. A to zas nebude možné bez odpolitizovania témy a zreálnenia regulácie. Vyplynulo to z diskusie za okrúhlym stolom na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli venovanej European Water Resilience Strategy – EWRS (Európskej stratégii vodnej odolnosti). Tá sa prirodzene dotýka aj Slovenska.

Na príprave okrúhleho stola aktívne participoval Klub akcionárov VVS a zúčastnili sa ho riaditeľka Klubu akcionárov VVS Miroslava Hančaková a člen správnej rady klubu Stanislav Hreha.

Veronica Manfredi, riaditeľka odboru pre nulové znečistenie, vodnú odolnosť (ENV.C)  v Európskej komisii,ocenila správne načasovanie témy, keďže práve v týchto dňoch Európska únia prijala Stratégiu pripravenosti. ,,Zabránenie vodnej kríze v celej EÚ by bolo konečným testom úspechu nadchádzajúcej stratégie,“ povedala. 

Potrebu riešenia situácie v spolupráci so súkromným sektorom Veronica Manfredi  podčiarkla výzvou na inteligentné a dlhodobé verejno-súkromné partnerstvá: ,,Voda sa musí stať jednou z najatraktívnejších investícií nasledujúceho desaťročia,“ dodala.

,,Že voda sa jedného dňa stane dôležitou, je mýtus. Už dnes je najdôležitejším nerastným zdrojom a ľudia ju musia prestať považovať za samozrejmosť,“ uviedla Milena Angelová, spravodajkyňa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výbor (EHSV). Zároveň vyvrátila aj fámu o tom, že voda je zadarmo. ,,Dodávka bezpečnej vody do domácností je v skutočnosti veľmi nákladná kvôli zastaranej infraštruktúre a prevádzkovým požiadavkám.“

INVESTÍCIAM BRÁNI POLITIZÁCIA 

Milena Angelova však poukázala na politický tlak na udržiavanie nízkych cien, ktorým čelia prevádzkovatelia vodnej infraštruktúry, ako na jeden z kľúčových problémov, ktorý bráni spravodlivému nastaveniu taríf. 

Jej slová potvrdil aj Vazil Hudák, bývalý viceprezident Európskej investičnej banky a upozornil, že voda je jedným z najviac podceňovaných nerastných zdrojov v Európe a má dokonca oveľa nižšiu prioritu ako energie, hoci je minimálne rovnako dôležitá. 

Aj keď privítal schválenie stratégie odolnosti EÚ v oblasti vody, podotkol, že hlavnou výzvou nie je prijímanie stratégií, ale ich financovanie. Zdôraznil pritom, že samotné verejné peniaze nebudú stačiť a na uspokojenie potrieb Európy v oblasti vody sú potrebné súkromné investície. A na to musia byť podľa neho vytvorené aj predpoklady. 

,,Na prilákanie súkromného kapitálu  sa vodné projekty musia stať financovateľnými. To znamená, že potrebujú jasné stratégie, záväzok zainteresovaných strán a predovšetkým regulačnú predvídateľnosť,“ povedal Vazil Hudák.

V krajinách ako Slovensko a Česká republika podľa jeho slov spolitizovaná regulácia odrádza investorov, čo bráni rozvoju vodárenského sektora. Obavy o cenovú dostupnosť by podľa neho nemali blokovať veľmi potrebné investície. Vyzval preto na spravodlivejšie nastavenie rovnováhy medzi nákladmi a kvalitou infraštruktúry.

Zástupkyňa Asociácie vodárenských spoločností SR Ivana Mahríková potvrdila súčasné regulačné zameranie na nízke ceny vody, ktoré však podľa nej prehliada dôležitosť kvality služieb a dlhodobej udržateľnosti.

Prísne predpisy a obmedzené ziskové marže pritom sťažujú vodárenským spoločnostiam investície do veľmi potrebných modernizácií systému. Chýbajúce investície na obnovu infraštruktúry na Slovensku odhadla vo výške 5,5 miliardy eur. To je približne 1 000 € na osobu, čo nie je možné  naplniť len z verejných alebo komunálnych zdrojov.

Mahríková preto vyzvala na nové modely financovania vrátane verejno-súkromných partnerstiev (PPP projekty) a využívania zelených dlhopisov. Zdôraznila, že konečným cieľom je dlhodobá udržateľnosť pre slovenské vodné systémy. A to environmentálna aj ekonomická.

Milena Angelova povedala, že vodná politika by sa mala vnímať aj ako súčasť stratégie hospodárskej bezpečnosti EÚ. Upozornila, že v súčasnosti existuje na celom svete 400 otvorených sporov o vodu a varovala, že bez prijatia potrebných opatrení by nedostatok vody mohol do roku 2050 vysídliť milióny ľudí.

NOVÉ TECHNOLÓGIE AKO NÁSTROJ ÚSPOR 

Účastníci okrúhleho stola sa tiež zhodli na potrebe zavádzania nových technológií, inteligentných riadiacich a kontrolných systémov, ktoré sú nástrojom ako znížiť náklady na prevádzku vodnej infraštruktúry, znížiť  spotrebu vody a zároveň zvýšiť kvalitu služieb zákazníkom. 

Veronica Manfredi zdôraznila, že podniky musia začať zaobchádzať s vodou ako s hlavným prevádzkovým záujmom a že inteligentné hospodárenie s vodou vytvára úspory nákladov a konkurenčnú výhodu.

Vazil Hudák doplnil, že inovácie musia byť kľúčové, vodárenské spoločnosti by mali prijať umelú inteligenciu, digitálne nástroje a inteligentné systémy, nielen sa zameriavať na potrubia a úpravu vody. Vyzdvihol trend smerujúci k vytváraniu investičných fondov v rámci infraštruktúrnych spoločností, ktoré im umožňujú priamo financovať inovácie a rast. 

Na Slovensku je v rámci vodárenských spoločností Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a jej investičný fond H2O FUND SICAV prvou lastovičkou.

Okrúhly stôl na pôde parlamentu sa konal na základe pozvania poslancov Európskeho parlamentu Nilsa Ušakovsa (S&D, Lotyšsko) a Moniky Beňovej (nezaradená, Slovensko), za účasti Veroniky Manfredi (za Európsku komisiu), Mileny Angelovej (Európsky hospodársky a sociálny výbor – EHSV), Tomáša Petříčka, bývalého ministra zahraničných vecí Českej republiky, ktorý okrúhly stôl aj moderoval,  Vazila Hudáka, bývalého viceprezidenta Európskej investičnej banky, Ivany Mahríkovej (Asociácia vodárenských spoločností – AVS), Stanislava Hrehu, predsedu dozornej rady VVS, a.s. a člena správnej rady Klubu akcionárov VVS, Miroslavy Hančakovej, riaditeľky Klubu akcionárov VVS, Denisa Bonvillaina, (Veolia, Vedúci oddelenia pre záležitosti Európskej únie) a ďalších.