Detail článku

Zastaraná infraštruktúra, potreba jej obnovy a chýbajúce investície nie je špecificky slovenskou témou. Riešia ju viaceré krajiny Európskej únie. Namiesto znárodňovania a útokov na samosprávy sa v Európe hľadajú rôzne zdroje financovania tejto modernizácie. Odborníci sa pritom zhodujú, že investičná priepasť je taká veľká, že ju ťažko bude možné vykryť len z verejných financií. Bez zapojenie investícií zo súkromného sektora (nejde o privatizáciu), bez úpravy legislatívy a bez využitia nových, pokročilých technológií to jednoducho nebude možné.

,,Keďže samotné verejné financovanie nie je dostatočné na riešenie týchto výziev, potrebujeme súkromné investície na preklenutie finančnej medzery,“ povedala priamo Milena Angelova, spravodajkyňa stanoviska EHSV .

,,…Druhým pokusom teda bude vytvorenie lepšej solidarity, väčšieho počtu verejno-súkromných partnerstiev s cieľom prekonať výzvy, ktoré nás čakajú, pretože, priznajme si to, máme obrovskú investičnú medzeru aj v oblasti modernizácie našej infraštruktúry. A pokiaľ nespojíme sily, nemusíme to všetko zvládnuť len s verejnými financiami,“ potvrdila Veronica Manfredi, riaditeľka odboru pre nulové znečistenie, GR ENV, Európska komisia.

,,Som presvedčený a myslím si, že naša dnešná diskusia ukázala, že udržateľná forma financovania vodného hospodárstva a vodohospodárskej infraštruktúry v Európe si vyžaduje verejno-súkromné partnerstvá. Je to teda niečo, na čom musíme pracovať, a je dôležité umožniť súkromnému sektoru zapojiť sa do oblasti vodného hospodárstva a jeho financovania. Z tohto dôvodu je dôležité vytvoriť vhodné podmienky. To znamená, že pre túto oblasť musí existovať jasná a predvídateľná regulácia a tieto projekty musia byť tzv. investične atraktívne. Taktiež to znamená, že národne regulačné orgány, ktoré vytvárajú predpisy pre oblasť vodného hospodárstvo, musia zabezpečiť, aby tieto spoločnosti mali primerané peňažné toky a dostatočné finančné zdroje na investovanie,“ povedal Vazil Hudák exviceprezident Európskej investičnej banky (EIB) a bývalý minister hospodárstva Slovenskej republiky.

Situáciu na Slovensku popísala Ivana Mahríková, vedúca kancelárie, Asociácia vodárenských spoločností (AVS), Slovensko, členka EurEau: ,,Ako som už povedala na stretnutí, máme naozaj vysoký dlh na investíciách, najmä v oblasti obnovy. Je to viac ako 5 miliárd eur, takže keď sme to prepočítali na 1 obyvateľa Slovenska, tak to vychádza na 1000 eur na 1 obyvateľa. Regulačná politika momentálne nepokrýva prevádzkové náklady, takže nie je možné získať tieto investície len z regulačných zdrojov, takže v oblasti vodohospodárskeho sektora potrebujeme nové investície, a to nielen od európskych občanov, ale aj od súkromných spoločností.“

ZAPOJENIE SÚKROMNÝCH ZDROJOV DO FINANCOVANIA NEZNAMENÁ PRIVATIZÁCIU

Viaceré príklady, odkiaľ by takéto zdroje mohli pochádzať v našich podmienkach pomenoval Vazil Hudák.

,,Spomenul som financovanie zelených dlhopisov, ktoré napríklad Európska investičná banka veľmi aktívne využíva na získavanie peňazí na podporu vodohospodárskych projektov. Spomenul som aj zaujímavú koreláciu alebo príklad zo Slovenska, kde, ako vieme, došlo k emisii štátnych dlhopisov a ich predaju občanom Slovenska, kedy sa veľmi rýchlo podarilo získať takmer 1 miliardu eur, pretože ľudia si tieto dlhopisy kúpili v rekordnom čase. Myslím si, že existuje veľký potenciál využiť finančné prostriedky, ktoré majú občania uložené v úsporách a sú spravované rôznymi fondmi, poisťovňami, dôchodkovými fondmi a podobne, aby sme mohli vyplniť tento investičný deficit, pretože vieme, že investičná medzera v oblasti vodohospodárskej infraštruktúry na Slovensku presahuje 5 miliárd eur. Ide skutočne o veľa peňazí. Na vyplnenie tejto medzery by sa však mohli použiť práve tieto peniaze,“ vysvetlil.

Zapojeniu súkromných zdrojov do financovania vodárenských projektov však dnes podľa Hudáka bránia viaceré prekážky.
,,Myslím si, že ich je niekoľko, ale hlavnou prekážkou je slabá predvídateľnosť nariadení. Investície do vodohospodárskej infraštruktúry sú behom na dlhú trať, trvajú minimálne 10, 15 alebo 20 rokov. Súkromné vodohospodárske spoločnosti si preto musia byť isté, že ak sa rozhodnú investovať do nejakého projektu, tak príslušné nariadenia sa po voľbách nezmenia. Z toho vyplýva, že dlhodobá predvídateľnosť a nariadenia, ktoré budú podporovať investície, sú pre investorov kľúčové,“ popísal Vazil Hudák.

Jeho slová potvrdila a doplnila Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.
,,V prvom rade potrebujeme hlavne stabilnú a predvídateľnú regulačnú politiku. Bez toho nemôžeme realizovať stratégiu odolnosti voči výzvam v oblasti vody. Ďalej, samozrejme, potrebujeme investície do vodného hospodárstva. V európskych krajinách máme niekoľko dobrých príkladov, kedy investície do verejného vodohospodárskeho sektora prišli zo súkromného sektora, napríklad vo forme dlhopisov. Vieme, že napríklad vo Švédsku využívajú zelené dlhopisy. V Taliansku využívajú modré dlhopisy a je známe, že takto dokázali zlepšiť infraštruktúru systému zásobovania vodou na skutočne vysokej úrovni,“ povedala.