Detail článku

Klub akcionárov

Dlhopisový program je inšpiratívny pre ostatné samosprávy

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska doc. PaedDr. Jozef Božik PhD. považuje výplatu výnosov samosprávam za dobrú správu. Dlhopisový program garantovaných výnosov je podľa neho na Slovensku absolútne ojedinelý prístup ako zabezpečiť akcionárom prijem z vodárenskej spoločnosti a keďže sa ukázal ako úspešný, mohol by byť podľa Božika inšpiráciou aj pre celé územie Slovenska.

Obce a mestá, ktoré vstúpili do Dlhopisového programu garantovaných výnosov už v piatok dostanú výnosy od VVS ako extra príjem pre ich obecné rozpočty. Ako hodnotíte, že dostanú takýto príspevok od VVS?

Sú dva pohľady. Ten prvý pohľad súvisí s tým, že toto je zatiaľ prístup, ktorý je absolútne ojedinelý. Zatiaľ na Slovensku nemá obdobu a hoci sú s tým spojené sprava zľava rôzne názory, nechcem hovoriť o tých, či už negatívnych, alebo pozitívnych, musím povedať jednu dôležitú vec. A to, že v tomto období, kedy samosprávy majú skutočne najväčšie problémy s finančnými prostriedkami, je to teda niečo, čo pevne verím, svojou troškou prispeje do mlyna aspoň čiastočných riešení, ktoré mestá a obce hľadajú s cieľom  refinancovať život a aktivity samosprávy na Slovensku. To znamená, neviem dnes hodnotiť, ktorá samospráva, koľko zdrojov dostane, ale viem, vzhľadom na to, že poznám kolegov, ktorí hospodária veľmi zodpovedne s každým jedným eurom a než ho vynaložia, tak ho 3, 4, 5, 6 krát otočia, a to preto, lebo skutočne tých zdrojov máme veľmi málo. Takže verím, že tí, ktorí zdroje dostanú, ich využijú čo najlepšie v prospech miest a obcí, ktoré sú súčasťou Klubu akcionárov a ostáva len veriť a dúfať, že každý pozitívny príklad bude inšpiráciou aj pre územie celého Slovenska.

Z komunikácie so starostami a primátormi vieme, že niektorí z nich peniaze z VVS nielenže otočia 2-3 krát, ako ste spomenuli, ale napríklad ako primátor Revúcej pán Július Buchta, majú víziu ako vďaka možnosti čerpať výnosy na 10 rokov vopred a možnosti použiť tieto zdroje ako spoluúčasti v projektoch financovaných z EÚ, tieto peniaze pre mesto navýšia rádovo. Možno teda tieto dodatočné peniaze vnímať aj ako možné rozvojové impulzy pre mestá a obce?

Treba povedať, že kofinancovanie európskych projektov v súčasnosti prebieha na úrovni 8%. To znamená, že namiesto toho, aby si samospráva brala štandardný úver, tak vie tieto finančné prostriedky využiť a dosiahnuť istú multiplikáciu, to znamená, že áno, znásobím si to práve tým, že neberiem štandardný úver, mám zdroje k dispozícii a môžem kofinancovať veľký projekt v hodnote stoviek tisícov EUR, ktorý pomôže mestu. Takže samozrejme. Ale začína to a končí pri peniazoch, ktoré dnes veľmi chýbajú samosprávam a každý spôsob ako samospráve pomôcť je vítane násobne viac.

Dnes VVS poslala peniaze do Slovenskej sporiteľne, ktorá ich v piatok bude distribuovať obciam a mestám. Nepotvrdili sa žiadne z podozrení, ktoré boli vyslovené aj na niektorých stretnutiach ZMOS-u. Či už sa to týka nejakej privatizácie, zvýšenia cien vodného stočného, rozpredaja majetku a ďalších. Ako sa dnes dívate na tie kritické hlasy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé?

Tí, ktorí tieto hlasy interpretovali na to asi mali nejaký dôvod. Ja som sa na to pozeral z externého prostredia ako človek, ktorý nežije na území, kde pôsobí Východoslovenská vodárenská spoločnosť, čiže bolo veľmi ťažko vstupovať po interných procesov na území, kde ja ako primátor Partizánskeho, ktoré leží na území západného Slovenska nemám čo vstupovať, lebo my sme súčasťou akcionárskeho portfólia Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. 

Čo ma ale teší je to, že podozrenia, ktoré boli skutočne veľmi explicitne artikulované sa nenaplnili, a to je istým spôsobom aj potom dôvod na to, aby možno aj ďalšie spoločnosti inšpirované takýmto príkladom hľadali spôsob ako svojim akcionárom pomôcť.

To znamená, že je to dvojnásobne dobrá správa. Dobrá správa pre projekt Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, že sa začína realizovať a napĺňať. Čo ma teší je to, že k žiadnemu porušeniu zákona ani ničomu podobnému nedošlo, a zároveň je to inšpiratívne aj pre ostatné samosprávy.

Odborníci dnes už nahlas hovoria, že problém vodárenstva nie sú tieto zanedbateľné výdavky vodární v oblasti spoločenskej zodpovednosti alebo výplata výnosov akcionárom, lebo tie sú v úrovniach stovkách tisíc EUR, maximálne malých jednotkách miliónov, ale problém vodárenstva je vyčíslený na sumu 10 miliárd. Teda o štyri rády vyššie. A že teda podstatou problému vodárenstva je na prvom mieste nesplnený záväzok štátu a nešťastná regulácia v oblasti vodárenstva. Čo pri náprave týchto hlavných problémov môže alebo plánuje ZMOS urobiť, aby pomohol segmentu vodárenstva?

Treba povedať, že momentálne sa vyčleňujú finančné prostriedky na vodu, kanál, pokiaľ ide o zdroje, ktoré sú manažované Ministerstvom regionálneho rozvoja, investícií a informatizácie.
Hovorí sa tam o stovkách miliónov eur, aj keď samozrejme v prípade dlhu vo vodárenstve sa bavíme o desiatke miliárd. Tu hovoríme o nových vodovodoch a nových kanalizáciách. 
Pokiaľ ide o rekonštrukciu existujúcej infraštruktúry, či sa nám to páči alebo nepáči, budeme sa musieť zaberať ešte viac a hlbšie reguláciou práve preto, aby postavenie vodární  bolo do istej miery porovnateľné postavením dodávateľov a distribútorov elektrickej energie alebo zemného plynu. Lebo tiež sú regulovaní, akurát, že za trošku iných podmienok. 

Nie je normálne, aby sa majetok vodárenskej spoločnosti odpisoval 70 rokov, lebo to znamená, že nemáte nič na údržbu, ale tie vodovodné a kanalizačné potrubia nie sú tak stávané, aby vydržali 120 alebo 140 rokov. To znamená, že my musíme investovať. 
Nie raz som mal stretnutie s vodármi, ktorí mi jasne povedali, že 20 rokov sa s nimi ani so ZMOS-om nikto nebavil, každý si riešil všetko osve.

Som rád, že dnes tu je platforma, ktorá spojila všetkých vodárov. Sme na jednej lodi, keďže akcionármi sú mestá a obce, ktoré sú združené práve v ZMOS-e a dnes je na nás, aby sme spoločne aj s tými, ktorí náhodou v ZMOS-e nie sú,  vytvorili priestor na to, aby sme trošku viacej komunikovali alebo možno asertívnejšie komunikovali s tými, ktorí rozhodujú o tom, akým spôsobom ďalej pokračovať v regulácii. 
Voda je nevyhnutná pre život človeka, voda je nevyhnutná pre existenciu priemyslu, voda je nevyhnutná pre 21. storočie, ale zároveň, okrem toho, že toto konštatujeme, tak si ju musíme samozrejme patričným spôsobom aj vážiť, vedieť, doceniť a v rámci docenenia mať spôsob ako generovať zdroje, ktoré nám umožnia refundovať náklady súvisiace s údržbou a s udržaním existujúcej siete na Slovensku.

Mohlo by vás zaujímať

Späť na všetky novinky