Detail článku

Na všetky tieto legitímne otázky existujú jednoduché a jednoznačné odpovede. Kľúčové sú ale dve, ktoré jednoznačne určuje zákon. Ostatné je matematika.

1. Akcie VVS, ktoré si obce a mestá dočasne ,,kvázi vymenia“ za dlhopisy, ostanú výlučne v rukách VVS.

Už podľa dnes platného zákona ich nemôže získať nikto iný ako subjekty verejného práva – teda výlučne mestá a obce, prípadne spoločnosti vlastnené výlučne mestami a obcami. Teda ani Klub akcionárov VVS, ani nikto podobný. Navyše, v rukách VVS musia tieto akcie ostať preto, aby v prípade, že ktorékoľvek mesto alebo obec požiada o spätnú výmenu, alebo keď vyprší platnosť dlhopisov, ich VVS mohla akcionárom vrátiť. Akékoľvek špekulácie o tom, kto získa tieto akcie sú teda bezpredmetné.

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

§ 3
(2) Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. …
(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) obec
b) právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí,
c) združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b).

2. Rovnako bezpredmetná je úvaha o tom, kto bude s týmito akciami hlasovať. Nuž, nikto.

Zákon totiž hovorí jednoznačne, že samotná spoločnosť s takto získanými akciami nemôže vykonávať hlasovacie práva. Jednoducho povedané, tieto akcie ostanú v trezore, kde budú zapadať pachom, kým nevyprší splatnosť dlhopisov Voda spieva I., alebo kým nejaký akcionár nepožiada o spätnú výmenu.

Zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník

§ 161d
(1) Ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, nemožno vykonávať hlasovacie práva s nimi spojené.

ČO TO UROBÍ S AKCIONÁRSKYMI POMERMI?

To už je otázka, kde nám nevystačí obchodný zákonník, ale budeme už potrebovať aj kalkulačku. Odpoveď je ale tiež jednoduchá – pozícia akcionárov, ktorí svoje akcie nevymenili za dlhopisy sa nepatrne posilní, ale nie zas tak, aby niekto získal majoritné postavenie.

Pred kvázi zámenou akcií VVS za dlhopisy boli akcionármi mestá a obce – najväčším boli Košice, s podielom 20,44%, Prešov s 8,04%, Michalovce s 3,46% až po Dukovce s podielom 0,01%. Malý podiel – 1,97% akcií VVS vlastnila už vtedy aj samotná Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Ako už bolo povedané, tá s nimi však nemôže vykonávať hlasovacie práva. Teda s týmito akciami nemôže hlasovať na valnom zhromaždení.

Kvórum pre hlasovanie sa preto vypočítava len z tých akcií, s ktorými možné hlasovať je. Teda len z akcií miest a obcí, čiže 100% – 1,97% bol celok pre výpočet váhy hlasov.

V prípade naplnenia Dlhopisového programu garantovaných výnosov, teda ak akcionári vlastniaci spolu maximálne 30% akcií dočasne odpredajú svoje akcie a získajú za to dlhopisy VVS, zmenia sa aj pomery akcionárov – nie však ich zloženie!

Podiel akcionárov, ktorí ,,zamenia“ akcie za dlhopisy, klesne, naopak, podiel samotnej VVS stúpne o 30% na 31,97 %. Opäť však platí, že samotná VVS nemôže s takto získanými vlastnými akciami vykonávať hlasovacie práva, ani ich na nikoho previesť.

Akcie, ktoré vlastní samotná VVS, sa preto dajú ,,bokom“ a pre výpočet kvóra sa bude brať základ bez akcií, ktoré vlastní samotná VVS. Novým celkom teda bude len 68,3% akcií. Z tohto sa potom bude vypočítavať váha hlasov jednotlivých akcionárov na valnom zhromaždení.

Pri takto zmenenom kvóre žiadny z akcionárov ani z ďaleka nezíska majoritu. 

V akcionárskej štruktúre rovnako ako predtým, aj potom, nemôžu figurovať žiadne súkromné osoby, žiadne súkromné spoločnosti, či združenia, ba ani žiadne občianske združenia či iné tajomné sily, ktorými strašili niektorí predstavitelia štátnej moci. Nie, ani Klub akcionárov VVS, ktorý je občianskym združením, nemôže zo zákona získať ani jedinú akciu VVS, ani hlasovať na valnom zhromaždení VVS. Na valnom zhromaždení rovnako nebude môcť hlasovať dokonca ani samotná VVS.

Jediný, kto teda ovládal, ovláda a bude ovládať, sú teda stále len a len obce a mestá. Nikto iný.